Bhagavad Gita Chapters 6-10

English transliteration with pronunciation videos

Bhagavad Gita Chapters 6-10

English transliteration for recitation practice, with chapter-by-chapter pronunciation video links.

6 7 8 9 10

Chapter 6: Atma Samyama Yoga

47 verses

(6:1)

śrībhagavānuvāca.

anāśritaḥ karmaphalaṃ kāryaṃ karma karoti yaḥ.

sa saṃnyāsī ca yogī ca na niragnirna cākriyaḥ

(6:2)

yaṃ saṃnyāsamiti prāhuryogaṃ taṃ viddhi pāṇḍava.

na hyasaṃnyastasaṅkalpo yogī bhavati kaścana

(6:3)

ārurukṣormuneryogaṃ karma kāraṇamucyate.

yogārūḍhasya tasyaiva śamaḥ kāraṇamucyate

(6:4)

yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjate.

sarvasaṅkalpasaṃnyāsī yogārūḍhastadocyate

(6:5)

uddharedātmanātmānaṃ nātmānamavasādayet.

ātmaiva hyātmano bandhurātmaiva ripurātmanaḥ

(6:6)

bandhurātmātmanastasya yenātmaivātmanā jitaḥ.

anātmanastu śatrutve vartetātmaiva śatruvat

(6:7)

jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ.

śītoṣṇasukhaduḥkheṣu tathā mānāpamānayoḥ

(6:8)

jñānavijñānatṛptātmā kūṭastho vijitendriyaḥ.

yukta ityucyate yogī samaloṣṭāśmakāñcanaḥ

(6:9)

suhṛnmitrāryudāsīnamadhyasthadveṣyabandhuṣu.

sādhuṣvapi ca pāpeṣu samabuddhirviśiṣyate

(6:10)

yogī yuñjīta satatamātmānaṃ rahasi sthitaḥ.

ekākī yatacittātmā nirāśīraparigrahaḥ

(6:11)

śucau deśe pratiṣṭhāpya sthiramāsanamātmanaḥ.

nātyucchritaṃ nātinīcaṃ cailājinakuśottaram

(6:12)

tatraikāgraṃ manaḥ kṛtvā yatacittendriyakriyaḥ.

upaviśyāsane yuñjyādyogamātmaviśuddhaye

(6:13)

samaṃ kāyaśirogrīvaṃ dhārayannacalaṃ sthiraḥ.

samprekṣya nāsikāgraṃ svaṃ diśaścānavalokayan

(6:14)

praśāntātmā vigatabhīrbrahmacārivrate sthitaḥ.

manaḥ saṃyamya maccitto yukta āsīta matparaḥ

(6:15)

yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī niyatamānasaḥ.

śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ matsaṃsthāmadhigacchati

(6:16)

nātyaśnatastu yogo.asti na caikāntamanaśnataḥ.

na cātisvapnaśīlasya jāgrato naiva cārjuna

(6:17)

yuktāhāravihārasya yuktaceṣṭasya karmasu.

yuktasvapnāvabodhasya yogo bhavati duḥkhahā

(6:18)

yadā viniyataṃ cittamātmanyevāvatiṣṭhate.

niḥspṛhaḥ sarvakāmebhyo yukta ityucyate tadā

(6:19)

yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā.

yogino yatacittasya yuñjato yogamātmanaḥ

(6:20)

yatroparamate cittaṃ niruddhaṃ yogasevayā.

yatra caivātmanātmānaṃ paśyannātmani tuṣyati

(6:21)

sukhamātyantikaṃ yattad buddhigrāhyamatīndriyam.

vetti yatra na caivāyaṃ sthitaścalati tattvataḥ

(6:22)

yaṃ labdhvā cāparaṃ lābhaṃ manyate nādhikaṃ tataḥ.

yasminsthito na duḥkhena guruṇāpi vicālyate

(6:23)

taṃ vidyād duḥkhasaṃyogaviyogaṃ yogasaṃjñitam.

sa niścayena yoktavyo yogo.anirviṇṇacetasā

(6:24)

saṅkalpaprabhavānkāmāṃstyaktvā sarvānaśeṣataḥ.

manasaivendriyagrāmaṃ viniyamya samantataḥ

(6:25)

śanaiḥ śanairuparamed buddhyā dhṛtigṛhītayā.

ātmasaṃsthaṃ manaḥ kṛtvā na kiñcidapi cintayet

(6:26)

yato yato niścarati manaścañcalamasthiram.

tatastato niyamyaitadātmanyeva vaśaṃ nayet

(6:27)

praśāntamanasaṃ hyenaṃ yoginaṃ sukhamuttamam.

upaiti śāntarajasaṃ brahmabhūtamakalmaṣam

(6:28)

yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī vigatakalmaṣaḥ.

sukhena brahmasaṃsparśamatyantaṃ sukhamaśnute

(6:29)

sarvabhūtasthamātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani.

īkṣate yogayuktātmā sarvatra samadarśanaḥ

(6:30)

yo māṃ paśyati sarvatra sarvaṃ ca mayi paśyati.

tasyāhaṃ na praṇaśyāmi sa ca me na praṇaśyati

(6:31)

sarvabhūtasthitaṃ yo māṃ bhajatyekatvamāsthitaḥ.

sarvathā vartamāno.api sa yogī mayi vartate

(6:32)

ātmaupamyena sarvatra samaṃ paśyati yo.arjuna.

sukhaṃ vā yadi vā duḥkhaṃ sa yogī paramo mataḥ

(6:33)

arjuna uvāca.

yo.ayaṃ yogastvayā proktaḥ sāmyena madhusūdana.

etasyāhaṃ na paśyāmi cañcalatvātsthitiṃ sthirām

(6:34)

cañcalaṃ hi manaḥ kṛṣṇa pramāthi balavad dṛḍham.

tasyāhaṃ nigrahaṃ manye vāyoriva suduṣkaram

(6:35)

śrībhagavānuvāca.

asaṃśayaṃ mahābāho mano durnigrahaṃ calam.

abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate

(6:36)

asaṃyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ.

vaśyātmanā tu yatatā śakyo.avāptumupāyataḥ

(6:37)

arjuna uvāca.

ayatiḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ.

aprāpya yogasaṃsiddhiṃ kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati

(6:38)

kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati.

apratiṣṭho mahābāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi

(6:39)

etanme saṃśayaṃ kṛṣṇa chettumarhasyaśeṣataḥ.

tvadanyaḥ saṃśayasyāsya chettā na hyupapadyate

(6:40)

śrībhagavānuvāca.

pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate.

na hi kalyāṇakṛtkaścid durgatiṃ tāta gacchati

(6:41)

prāpya puṇyakṛtāṃ lokānuṣitvā śāśvatīḥ samāḥ.

śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe yogabhraṣṭo.abhijāyate

(6:42)

athavā yogināmeva kule bhavati dhīmatām.

etaddhi durlabhataraṃ loke janma yadīdṛśam

(6:43)

tatra taṃ buddhisaṃyogaṃ labhate paurvadehikam.

yatate ca tato bhūyaḥ saṃsiddhau kurunandana

(6:44)

pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśo.api saḥ.

jijñāsurapi yogasya śabdabrahmātivartate

(6:45)

prayatnādyatamānastu yogī saṃśuddhakilbiṣaḥ.

anekajanmasaṃsiddhastato yāti parāṃ gatim

(6:46)

tapasvibhyo.adhiko yogī jñānibhyo.api mato.adhikaḥ.

karmibhyaścādhiko yogī tasmādyogī bhavārjuna

(6:47)

yogināmapi sarveṣāṃ madgatenāntarātmanā.

śraddhāvānbhajate yo māṃ sa me yuktatamo mataḥ

Chapter 7: Jnana Vijnana Yoga

30 verses

(7:1)

śrībhagavānuvāca.

mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjanmadāśrayaḥ.

asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tacchṛṇu

(7:2)

jñānaṃ te.ahaṃ savijñānamidaṃ vakṣyāmyaśeṣataḥ.

yajjñātvā neha bhūyo.anyajjñātavyamavaśiṣyate

(7:3)

manuṣyāṇāṃ sahasreṣu kaścidyatati siddhaye.

yatatāmapi siddhānāṃ kaścinmāṃ vetti tattvataḥ

(7:4)

bhūmirāpo.analo vāyuḥ khaṃ mano buddhireva ca.

ahaṃkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtiraṣṭadhā

(7:5)

apareyamitastvanyāṃ prakṛtiṃ viddhi me parām.

jīvabhūtāṃ mahābāho yayedaṃ dhāryate jagat

(7:6)

etadyonīni bhūtāni sarvāṇītyupadhāraya.

ahaṃ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayastathā

(7:7)

mattaḥ parataraṃ nānyatkiñcidasti dhanañjaya.

mayi sarvamidaṃ protaṃ sūtre maṇigaṇā iva

(7:8)

raso.ahamapsu kaunteya prabhāsmi śaśisūryayoḥ.

praṇavaḥ sarvavedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṃ nṛṣu

(7:9)

puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṃ ca tejaścāsmi vibhāvasau.

jīvanaṃ sarvabhūteṣu tapaścāsmi tapasviṣu

(7:10)

bījaṃ māṃ sarvabhūtānāṃ viddhi pārtha sanātanam.

buddhirbuddhimatāmasmi tejastejasvināmaham

(7:11)

balaṃ balavatāṃ cāhaṃ kāmarāgavivarjitam.

dharmāviruddho bhūteṣu kāmo.asmi bharatarṣabha

(7:12)

ye caiva sāttvikā bhāvā rājasāstāmasāśca ye.

matta eveti tānviddhi na tvahaṃ teṣu te mayi

(7:13)

tribhirguṇamayairbhāvairebhiḥ sarvamidaṃ jagat.

mohitaṃ nābhijānāti māmebhyaḥ paramavyayam

(7:14)

daivī hyeṣā guṇamayī mama māyā duratyayā.

māmeva ye prapadyante māyāmetāṃ taranti te

(7:15)

na māṃ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ.

māyayāpahṛtajñānā āsuraṃ bhāvamāśritāḥ

(7:16)

caturvidhā bhajante māṃ janāḥ sukṛtino.arjuna.

ārto jijñāsurarthārthī jñānī ca bharatarṣabha

(7:17)

teṣāṃ jñānī nityayukta ekabhaktirviśiṣyate.

priyo hi jñānino.atyarthamahaṃ sa ca mama priyaḥ

(7:18)

udārāḥ sarva evaite jñānī tvātmaiva me matam.

āsthitaḥ sa hi yuktātmā māmevānuttamāṃ gatim

(7:19)

bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate.

vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ

(7:20)

kāmaistaistairhṛtajñānāḥ prapadyante.anyadevatāḥ.

taṃ taṃ niyamamāsthāya prakṛtyā niyatāḥ svayā

(7:21)

yo yo yāṃ yāṃ tanuṃ bhaktaḥ śraddhayārcitumicchati.

tasya tasyācalāṃ śraddhāṃ tāmeva vidadhāmyaham

(7:22)

sa tayā śraddhayā yuktastasyārādhanamīhate.

labhate ca tataḥ kāmānmayaivavihitānhi tān

(7:23)

antavattu phalaṃ teṣāṃ tadbhavatyalpamedhasām.

devāndevayajo yānti madbhaktā yānti māmapi

(7:24)

avyaktaṃ vyaktimāpannaṃ manyante māmabuddhayaḥ.

paraṃ bhāvamajānanto mamāvyayamanuttamam

(7:25)

nāhaṃ prakāśaḥ sarvasya yogamāyāsamāvṛtaḥ.

mūḍho.ayaṃ nābhijānāti loko māmajamavyayam

(7:26)

vedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna.

bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana

(7:27)

icchādveṣasamutthena dvandvamohena bhārata.

sarvabhūtāni sammohaṃ sarge yānti parantapa

(7:28)

yeṣāṃ tvantagataṃ pāpaṃ janānāṃ puṇyakarmaṇām.

te dvandvamohanirmuktā bhajante māṃ dṛḍhavratāḥ

(7:29)

jarāmaraṇamokṣāya māmāśritya yatanti ye.

te brahma tadviduḥ kṛtsnamadhyātmaṃ karma cākhilam

(7:30)

sādhibhūtādhidaivaṃ māṃ sādhiyajñaṃ ca ye viduḥ.

prayāṇakāle.api ca māṃ te viduryuktacetasaḥ

Chapter 8: Akshara Brahma Yoga

28 verses

(8:1)

arjuna uvāca.

kiṃ tad brahma kimadhyātmaṃ kiṃ karma puruṣottama.

adhibhūtaṃ ca kiṃ proktamadhidaivaṃ kimucyate

(8:2)

adhiyajñaḥ kathaṃ ko.atra dehe.asminmadhusūdana.

prayāṇakāle ca kathaṃ jñeyo.asi niyatātmabhiḥ

(8:3)

śrībhagavānuvāca.

akṣaraṃ brahma paramaṃ svabhāvo.adhyātmamucyate.

bhūtabhāvodbhavakaro visargaḥ karmasaṃjñitaḥ

(8:4)

adhibhūtaṃ kṣaro bhāvaḥ puruṣaścādhidaivatam.

adhiyajño.ahamevātra dehe dehabhṛtāṃ vara

(8:5)

antakāle ca māmeva smaranmuktvā kalevaram.

yaḥ prayāti sa madbhāvaṃ yāti nāstyatra saṃśayaḥ

(8:6)

yaṃ yaṃ vāpi smaranbhāvaṃ tyajatyante kalevaram.

taṃ tamevaiti kaunteya sadā tadbhāvabhāvitaḥ

(8:7)

tasmātsarveṣu kāleṣu māmanusmara yudhya ca.

mayyarpitamanobuddhirmāmevaiṣyasyasaṃśayaḥ

(8:8)

orsaṃśayama abhyāsayogayuktena cetasā nānyagāminā.

paramaṃ puruṣaṃ divyaṃ yāti pārthānucintayan

(8:9)

kaviṃ purāṇamanuśāsitāraṃ aṇoraṇīyaṃsamanusmaredyaḥ.

sarvasya dhātāramacintyarūpaṃ ādityavarṇaṃ tamasaḥ parastāt

(8:10)

prayāṇakāle manasā.acalena bhaktyā yukto yogabalena caiva.

bhruvormadhye prāṇamāveśya samyak sa taṃ paraṃ puruṣamupaiti divyam

(8:11)

yadakṣaraṃ vedavido vadanti viśanti yadyatayo vītarāgāḥ.

yadicchanto brahmacaryaṃ caranti tatte padaṃ saṃgraheṇa pravakṣye

(8:12)

sarvadvārāṇi saṃyamya mano hṛdi nirudhya ca.

mūdhnyā^^rdhāyātmanaḥ prāṇamāsthito yogadhāraṇām

(8:13)

omityekākṣaraṃ brahma vyāharanmāmanusmaran.

yaḥ prayāti tyajandehaṃ sa yāti paramāṃ gatim

(8:14)

ananyacetāḥ satataṃ yo māṃ smarati nityaśaḥ.

tasyāhaṃ sulabhaḥ pārtha nityayuktasya yoginaḥ

(8:15)

māmupetya punarjanma duḥkhālayamaśāśvatam.

nāpnuvanti mahātmānaḥ saṃsiddhiṃ paramāṃ gatāḥ

(8:16)

ābrahmabhuvanāllokāḥ punarāvartino.arjuna.

māmupetya tu kaunteya punarjanma na vidyate

(8:17)

sahasrayugaparyantamaharyad brahmaṇo viduḥ.

rātriṃ yugasahasrāntāṃ te.ahorātravido janāḥ

(8:18)

avyaktād vyaktayaḥ sarvāḥ prabhavantyaharāgame.

rātryāgame pralīyante tatraivāvyaktasaṃjñake

(8:19)

bhūtagrāmaḥ sa evāyaṃ bhūtvā bhūtvā pralīyate.

rātryāgame.avaśaḥ pārtha prabhavatyaharāgame

(8:20)

parastasmāttu bhāvo.anyo.avyakto.avyaktātsanātanaḥ.

yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu naśyatsu na vinaśyati

(8:21)

avyakto.akṣara ityuktastamāhuḥ paramāṃ gatim.

yaṃ prāpya na nivartante taddhāma paramaṃ mama

(8:22)

puruṣaḥ sa paraḥ pārtha bhaktyā labhyastvananyayā.

yasyāntaḥsthāni bhūtāni yena sarvamidaṃ tatam

(8:23)

yatra kāle tvanāvṛttimāvṛttiṃ caiva yoginaḥ.

prayātā yānti taṃ kālaṃ vakṣyāmi bharatarṣabha

(8:24)

agnirjotirahaḥ śuklaḥ ṣaṇmāsā uttarāyaṇam.

tatra prayātā gacchanti brahma brahmavido janāḥ

(8:25)

dhūmo rātristathā kṛṣṇaḥ ṣaṇmāsā dakṣiṇāyanam.

tatra cāndramasaṃ jyotiryogī prāpya nivartate

(8:26)

śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate.

ekayā yātyanāvṛttimanyayāvartate punaḥ

(8:27)

naite sṛtī pārtha jānanyogī muhyati kaścana.

tasmātsarveṣu kāleṣu yogayukto bhavārjuna

(8:28)

vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva dāneṣu yatpuṇyaphalaṃ pradiṣṭam.

atyeti tatsarvamidaṃ viditvā yogī paraṃ sthānamupaiti cādyam

Chapter 9: Raja Vidya Raja Guhya Yoga

34 verses

(9:1)

śrībhagavānuvāca.

idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave.

jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase.aśubhāt

(9:2)

rājavidyā rājaguhyaṃ pavitramidamuttamam.

pratyakṣāvagamaṃ dharmyaṃ susukhaṃ kartumavyayam

(9:3)

aśraddadhānāḥ puruṣā dharmasyāsya parantapa.

aprāpya māṃ nivartante mṛtyusaṃsāravartmani

(9:4)

mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā.

matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ

(9:5)

na ca matsthāni bhūtāni paśya me yogamaiśvaram.

bhūtabhṛnna ca bhūtastho mamātmā bhūtabhāvanaḥ

(9:6)

yathākāśasthito nityaṃ vāyuḥ sarvatrago mahān.

tathā sarvāṇi bhūtāni matsthānītyupadhāraya

(9:7)

sarvabhūtāni kaunteya prakṛtiṃ yānti māmikām.

kalpakṣaye punastāni kalpādau visṛjāmyaham

(9:8)

prakṛtiṃ svāmavaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ.

bhūtagrāmamimaṃ kṛtsnamavaśaṃ prakṛtervaśāt

(9:9)

na ca māṃ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya.

udāsīnavadāsīnamasaktaṃ teṣu karmasu

(9:10)

mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram.

hetunānena kaunteya jagadviparivartate

(9:11)

avajānanti māṃ mūḍhā mānuṣīṃ tanumāśritam.

paraṃ bhāvamajānanto mama bhūtamaheśvaram

(9:12)

moghāśā moghakarmāṇo moghajñānā vicetasaḥ.

rākṣasīmāsurīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ

(9:13)

mahātmānastu māṃ pārtha daivīṃ prakṛtimāśritāḥ.

bhajantyananyamanaso jñātvā bhūtādimavyayam

(9:14)

satataṃ kīrtayanto māṃ yatantaśca dṛḍhavratāḥ.

namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate

(9:15)

jñānayajñena cāpyanye yajanto māmupāsate.

ekatvena pṛthaktvena bahudhā viśvatomukham

(9:16)

ahaṃ kraturahaṃ yajñaḥ svadhāhamahamauṣadham.

mantro.ahamahamevājyamahamagnirahaṃ hutam

(9:17)

pitāhamasya jagato mātā dhātā pitāmahaḥ.

vedyaṃ pavitramoṃkāra ṛksāma yajureva ca

(9:18)

gatirbhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṃ suhṛt.

prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṃ nidhānaṃ bījamavyayam

(9:19)

tapāmyahamahaṃ varṣaṃ nigṛhṇāmyutsṛjāmi ca.

amṛtaṃ caiva mṛtyuśca sadasaccāhamarjuna

(9:20)

traividyā māṃ somapāḥ pūtapāpā yajñairiṣṭvā svargatiṃ prārthayante.

te puṇyamāsādya surendralokaṃ aśnanti divyāndivi devabhogān

(9:21)

te taṃ bhuktvā svargalokaṃ viśālaṃ kṣīṇe puṇye martyalokaṃ viśanti.

evaṃ trayīdharmamanuprapannā gatāgataṃ kāmakāmā labhante

(9:22)

ananyāścintayanto māṃ ye janāḥ paryupāsate.

teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ yogakṣemaṃ vahāmyaham

(9:23)

ye.apyanyadevatābhaktā yajante śraddhayānvitāḥ.

te.api māmeva kaunteya yajantyavidhipūrvakam

(9:24)

ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca.

na tu māmabhijānanti tattvenātaścyavanti te

(9:25)

yānti devavratā devānpitṝnyānti pitṛvratāḥ.

bhūtāni yānti bhūtejyā yānti madyājino.api mām

(9:26)

patraṃ puṣpaṃ phalaṃ toyaṃ yo me bhaktyā prayacchati.

tadahaṃ bhaktyupahṛtamaśnāmi prayatātmanaḥ

(9:27)

yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhoṣi dadāsi yat.

yattapasyasi kaunteya tatkuruṣva madarpaṇam

(9:28)

śubhāśubhaphalairevaṃ mokṣyase karmabandhanaiḥ.

saṃnyāsayogayuktātmā vimukto māmupaiṣyasi

(9:29)

samo.ahaṃ sarvabhūteṣu na me dveṣyo.asti na priyaḥ.

ye bhajanti tu māṃ bhaktyā mayi te teṣu cāpyaham

(9:30)

api cetsudurācāro bhajate māmananyabhāk.

sādhureva sa mantavyaḥ samyagvyavasito hi saḥ

(9:31)

kṣipraṃ bhavati dharmātmā śaśvacchāntiṃ nigacchati.

kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati

(9:32)

māṃ hi pārtha vyapāśritya ye.api syuḥ pāpayonayaḥ.

striyo vaiśyāstathā śūdrāste.api yānti parāṃ gatim

(9:33)

kiṃ punarbrāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣayastathā.

anityamasukhaṃ lokamimaṃ prāpya bhajasva mām

(9:34)

manmanā bhava madbhakto madyājī māṃ namaskuru.

māmevaiṣyasi yuktvaivamātmānaṃ matparāyaṇaḥ

Chapter 10: Vibhuti Yoga

42 verses

(10:1)

śrībhagavānuvāca.

bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṃ vacaḥ.

yatte.ahaṃ prīyamāṇāya vakṣyāmi hitakāmyayā

(10:2)

na me viduḥ suragaṇāḥ prabhavaṃ na maharṣayaḥ.

ahamādirhi devānāṃ maharṣīṇāṃ ca sarvaśaḥ

(10:3)

yo māmajamanādiṃ ca vetti lokamaheśvaram.

asammūḍhaḥ sa martyeṣu sarvapāpaiḥ pramucyate

(10:4)

buddhirjñānamasammohaḥ kṣamā satyaṃ damaḥ śamaḥ.

sukhaṃ duḥkhaṃ bhavo.abhāvo bhayaṃ cābhayameva ca

(10:5)

ahiṃsā samatā tuṣṭistapo dānaṃ yaśo.ayaśaḥ.

bhavanti bhāvā bhūtānāṃ matta eva pṛthagvidhāḥ

(10:6)

maharṣayaḥ sapta pūrve catvāro manavastathā.

madbhāvā mānasā jātā yeṣāṃ loka imāḥ prajāḥ

(10:7)

etāṃ vibhūtiṃ yogaṃ ca mama yo vetti tattvataḥ.

so.avikampena yogena yujyate nātra saṃśayaḥ

(10:8)

ahaṃ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṃ pravartate.

iti matvā bhajante māṃ budhā bhāvasamanvitāḥ

(10:9)

maccittā madgataprāṇā bodhayantaḥ parasparam.

kathayantaśca māṃ nityaṃ tuṣyanti ca ramanti ca

(10:10)

teṣāṃ satatayuktānāṃ bhajatāṃ prītipūrvakam.

dadāmi buddhiyogaṃ taṃ yena māmupayānti te

(10:11)

teṣāmevānukampārthamahamajñānajaṃ tamaḥ.

nāśayāmyātmabhāvastho jñānadīpena bhāsvatā

(10:12)

arjuna uvāca.

paraṃ brahma paraṃ dhāma pavitraṃ paramaṃ bhavān.

puruṣaṃ śāśvataṃ divyamādidevamajaṃ vibhum

(10:13)

āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā.

asito devalo vyāsaḥ svayaṃ caiva bravīṣi me

(10:14)

sarvametadṛtaṃ manye yanmāṃ vadasi keśava.

na hi te bhagavanvyaktiṃ vidurdevā na dānavāḥ

(10:15)

svayamevātmanātmānaṃ vettha tvaṃ puruṣottama.

bhūtabhāvana bhūteśa devadeva jagatpate

(10:16)

vaktumarhasyaśeṣeṇa divyā hyātmavibhūtayaḥ.

yābhirvibhūtibhirlokānimāṃstvaṃ vyāpya tiṣṭhasi

(10:17)

kathaṃ vidyāmahaṃ yogiṃstvāṃ sadā paricintayan.

keṣu keṣu ca bhāveṣu cintyo.asi bhagavanmayā

(10:18)

vistareṇātmano yogaṃ vibhūtiṃ ca janārdana.

bhūyaḥ kathaya tṛptirhi śṛṇvato nāsti me.amṛtam

(10:19)

śrībhagavānuvāca.

hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ.

prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me

(10:20)

ahamātmā guḍākeśa sarvabhūtāśayasthitaḥ.

ahamādiśca madhyaṃ ca bhūtānāmanta eva ca

(10:21)

ādityānāmahaṃ viṣṇurjyotiṣāṃ raviraṃśumān.

marīcirmarutāmasmi nakṣatrāṇāmahaṃ śaśī

(10:22)

vedānāṃ sāmavedo.asmi devānāmasmi vāsavaḥ.

indriyāṇāṃ manaścāsmi bhūtānāmasmi cetanā

(10:23)

rudrāṇāṃ śaṅkaraścāsmi vitteśo yakṣarakṣasām.

vasūnāṃ pāvakaścāsmi meruḥ śikhariṇāmaham

(10:24)

purodhasāṃ ca mukhyaṃ māṃ viddhi pārtha bṛhaspatim.

senānīnāmahaṃ skandaḥ sarasāmasmi sāgaraḥ

(10:25)

maharṣīṇāṃ bhṛgurahaṃ girāmasmyekamakṣaram.

yajñānāṃ japayajño.asmi sthāvarāṇāṃ himālayaḥ

(10:26)

aśvatthaḥ sarvavṛkṣāṇāṃ devarṣīṇāṃ ca nāradaḥ.

gandharvāṇāṃ citrarathaḥ siddhānāṃ kapilo muniḥ

(10:27)

uccaiḥśravasamaśvānāṃ viddhi māmamṛtodbhavam.

airāvataṃ gajendrāṇāṃ narāṇāṃ ca narādhipam

(10:28)

āyudhānāmahaṃ vajraṃ dhenūnāmasmi kāmadhuk.

prajanaścāsmi kandarpaḥ sarpāṇāmasmi vāsukiḥ

(10:29)

anantaścāsmi nāgānāṃ varuṇo yādasāmaham.

pitṝṇāmaryamā cāsmi yamaḥ saṃyamatāmaham

(10:30)

prahlādaścāsmi daityānāṃ kālaḥ kalayatāmaham.

mṛgāṇāṃ ca mṛgendro.ahaṃ vainateyaśca pakṣiṇām

(10:31)

pavanaḥ pavatāmasmi rāmaḥ śastrabhṛtāmaham.

jhaṣāṇāṃ makaraścāsmi srotasāmasmi jāhnavī

(10:32)

sargāṇāmādirantaśca madhyaṃ caivāhamarjuna.

adhyātmavidyā vidyānāṃ vādaḥ pravadatāmaham

(10:33)

akṣarāṇāmakāro.asmi dvandvaḥ sāmāsikasya ca.

ahamevākṣayaḥ kālo dhātāhaṃ viśvatomukhaḥ

(10:34)

mṛtyuḥ sarvaharaścāhamudbhavaśca bhaviṣyatām.

kīrtiḥ śrīrvākca nārīṇāṃ smṛtirmedhā dhṛtiḥ kṣamā

(10:35)

bṛhatsāma tathā sāmnāṃ gāyatrī chandasāmaham.

māsānāṃ mārgaśīrṣo.ahamṛtūnāṃ kusumākaraḥ

(10:36)

dyūtaṃ chalayatāmasmi tejastejasvināmaham.

jayo.asmi vyavasāyo.asmi sattvaṃ sattvavatāmaham

(10:37)

vṛṣṇīnāṃ vāsudevo.asmi pāṇḍavānāṃ dhanañjayaḥ.

munīnāmapyahaṃ vyāsaḥ kavīnāmuśanā kaviḥ

(10:38)

daṇḍo damayatāmasmi nītirasmi jigīṣatām.

maunaṃ caivāsmi guhyānāṃ jñānaṃ jñānavatāmaham

(10:39)

yaccāpi sarvabhūtānāṃ bījaṃ tadahamarjuna.

na tadasti vinā yatsyānmayā bhūtaṃ carācaram

(10:40)

nānto.asti mama divyānāṃ vibhūtīnāṃ parantapa.

eṣa tūddeśataḥ prokto vibhūtervistaro mayā

(10:41)

yadyadvibhūtimatsattvaṃ śrīmadūrjitameva vā.

tattadevāvagaccha tvaṃ mama tejoṃśasambhavam

(10:42)

athavā bahunaitena kiṃ jñātena tavārjuna.

viṣṭabhyāhamidaṃ kṛtsnamekāṃśena sthito jagat