Bhagavad Gita Chapters 1-5

English transliteration with pronunciation videos

Bhagavad Gita Chapters 1-5

English transliteration for recitation practice, with chapter-by-chapter pronunciation video links.

1 2 3 4 5

Chapter 1: Arjuna Vishada Yoga

47 verses

(1:1)

dhṛtarāṣṭra uvāca.

dharmakṣetre kurukṣetre samavetā yuyutsavaḥ.

māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvata sañjaya

(1:2)

sañjaya uvāca.

dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṃ vyūḍhaṃ duryodhanastadā.

ācāryamupasaṃgamya rājā vacanamabravīt

(1:3)

paśyaitāṃ pāṇḍuputrāṇāmācārya mahatīṃ camūm.

vyūḍhāṃ drupadaputreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā

(1:4)

atra śūrā maheṣvāsā bhīmārjunasamā yudhi.

yuyudhāno virāṭaśca drupadaśca mahārathaḥ

(1:5)

dhṛṣṭaketuścekitānaḥ kāśirājaśca vīryavān.

purujitkuntibhojaśca śaibyaśca narapuṃgavaḥ

(1:6)

yudhāmanyuśca vikrānta uttamaujāśca vīryavān.

saubhadro draupadeyāśca sarva eva mahārathāḥ

(1:7)

asmākaṃ tu viśiṣṭā ye tānnibodha dvijottama.

nāyakā mama sainyasya saṃjñārthaṃ tānbravīmi te

(1:8)

bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ.

aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca

(1:9)

anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ.

nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ

(1:10)

aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam.

paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam

(1:11)

ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgamavasthitāḥ.

bhīṣmamevābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi

(1:12)

tasya sañjanayanharṣaṃ kuruvṛddhaḥ pitāmahaḥ.

siṃhanādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān

(1:13)

tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca paṇavānakagomukhāḥ.

sahasaivābhyahanyanta sa śabdastumulo.abhavat

(1:14)

tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau.

mādhavaḥ pāṇḍavaścaiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ

(1:15)

pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo devadattaṃ dhanañjayaḥ.

pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ

(1:16)

anantavijayaṃ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ.

nakulaḥ sahadevaśca sughoṣamaṇipuṣpakau

(1:17)

kāśyaśca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ.

dhṛṣṭadyumno virāṭaśca sātyakiścāparājitaḥ

(1:18)

drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate.

saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhāndadhmuḥ pṛthakpṛthak

(1:19)

sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat.

nabhaśca pṛthivīṃ caiva tumulo.abhyanunādayan (lo vyanu)

(1:20)

atha vyavasthitāndṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ.

pravṛtte śastrasampāte dhanurudyamya pāṇḍavaḥ

(1:21)

hṛṣīkeśaṃ tadā vākyamidamāha mahīpate.

arjuna uvāca.

senayorubhayormadhye rathaṃ sthāpaya me.acyuta

(1:22)

yāvadetānnirikṣe.ahaṃ yoddhukāmānavasthitān.

kairmayā saha yoddhavyamasmin raṇasamudyame

(1:23)

yotsyamānānavekṣe.ahaṃ ya ete.atra samāgatāḥ.

dhārtarāṣṭrasya durbuddheryuddhe priyacikīrṣavaḥ

(1:24)

sañjaya uvāca.

evamukto hṛṣīkeśo guḍākeśena bhārata.

senayorubhayormadhye sthāpayitvā rathottamam

(1:25)

bhīṣmadroṇapramukhataḥ sarveṣāṃ ca mahīkṣitām.

uvāca pārtha paśyaitānsamavetānkurūniti

(1:26)

tatrāpaśyatsthitānpārthaḥ pitṝnatha pitāmahān.

ācāryānmātulānbhrātṛnputrānpautrānsakhīṃstathā

(1:27)

śvaśurānsuhṛdaścaiva senayorubhayorapi.

tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ sarvānbandhūnavasthitān

(1:28)

kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdannidamabravīt.

arjuna uvāca.

dṛṣṭvemaṃ svajanaṃ kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam

(1:29)

sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati.

vepathuśca śarīre me romaharṣaśca jāyate

(1:30)

gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāttvakcaiva paridahyate.

na ca śaknomyavasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ

(1:31)

nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava.

na ca śreyo.anupaśyāmi hatvā svajanamāhave

(1:32)

na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca.

kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogairjīvitena vā

(1:33)

yeṣāmarthe kāṅkṣitaṃ no rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca.

ta ime.avasthitā yuddhe prāṇāṃstyaktvā dhanāni ca

(1:34)

ācāryāḥ pitaraḥ putrāstathaiva ca pitāmahāḥ.

mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ sambandhinastathā

(1:35)

etānna hantumicchāmi ghnato.api madhusūdana.

api trailokyarājyasya hetoḥ kiṃ nu mahīkṛte

(1:36)

nihatya dhārtarāṣṭrānnaḥ kā prītiḥ syājjanārdana.

pāpamevāśrayedasmānhatvaitānātatāyinaḥ

(1:37)

tasmānnārhā vayaṃ hantuṃ dhārtarāṣṭrānsvabāndhavān.

svajanaṃ hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava

(1:38)

yadyapyete na paśyanti lobhopahatacetasaḥ.

kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ mitradrohe ca pātakam

(1:39)

kathaṃ na jñeyamasmābhiḥ pāpādasmānnivartitum.

kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ prapaśyadbhirjanārdana

(1:40)

kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ.

dharme naṣṭe kulaṃ kṛtsnamadharmo.abhibhavatyuta

(1:41)

adharmābhibhavātkṛṣṇa praduṣyanti kulastriyaḥ.

strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇasaṅkaraḥ

(1:42)

saṅkaro narakāyaiva kulaghnānāṃ kulasya ca.

patanti pitaro hyeṣāṃ luptapiṇḍodakakriyāḥ

(1:43)

doṣairetaiḥ kulaghnānāṃ varṇasaṅkarakārakaiḥ.

utsādyante jātidharmāḥ kuladharmāśca śāśvatāḥ

(1:44)

utsannakuladharmāṇāṃ manuṣyāṇāṃ janārdana.

narake niyataṃ vāso bhavatītyanuśuśruma

(1:45)

aho bata mahatpāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam.

yadrājyasukhalobhena hantuṃ svajanamudyatāḥ

(1:46)

yadi māmapratīkāramaśastraṃ śastrapāṇayaḥ.

dhārtarāṣṭrā raṇe hanyustanme kṣemataraṃ bhavet

(1:47)

sañjaya uvāca.

evamuktvārjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat.

visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śokasaṃvignamānasaḥ

Chapter 2: Sankhya Yoga

72 verses

(2:1)

sañjaya uvāca.

taṃ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam.

viṣīdantamidaṃ vākyamuvāca madhusūdanaḥ

(2:2)

śrībhagavānuvāca.

kutastvā kaśmalamidaṃ viṣame samupasthitam.

anāryajuṣṭamasvargyamakīrtikaramarjuna

(2:3)

klaibyaṃ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyate.

kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ tyaktvottiṣṭha parantapa

(2:4)

arjuna uvāca.

kathaṃ bhīṣmamahaṃ saṅkhye droṇaṃ ca madhusūdana.

iṣubhiḥ pratiyotsyāmi pūjārhāvarisūdana

(2:5)

gurūnahatvā hi mahānubhāvān śreyo bhoktuṃ bhaikṣyamapīha loke.

hatvārthakāmāṃstu gurūnihaiva bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān

(2:6)

na caitadvidmaḥ kataranno garīyo yadvā jayema yadi vā no jayeyuḥ.

yāneva hatvā na jijīviṣāmaḥ te.avasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ

(2:7)

kārpaṇyadoṣopahatasvabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṃ dharmasammūḍhacetāḥ.

yacchreyaḥ syānniścitaṃ brūhi tanme śiṣyaste.ahaṃ śādhi māṃ tvāṃ prapannam

(2:8)

na hi prapaśyāmi mamāpanudyād yacchokamucchoṣaṇamindriyāṇām.

avāpya bhūmāvasapatnamṛddhaṃ rājyaṃ surāṇāmapi cādhipatyam

(2:9)

sañjaya uvāca.

evamuktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ.

na yotsya iti govindamuktvā tūṣṇīṃ babhūva ha

(2:10)

tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata.

senayorubhayormadhye viṣīdantamidaṃ vacaḥ

(2:11)

śrībhagavānuvāca.

aśocyānanvaśocastvaṃ prajñāvādāṃśca bhāṣase.

gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ

(2:12)

na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ.

na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param

(2:13)

dehino.asminyathā dehe kaumāraṃ yauvanaṃ jarā.

tathā dehāntaraprāptirdhīrastatra na muhyati

(2:14)

mātrāsparśāstu kaunteya śītoṣṇasukhaduḥkhadāḥ.

āgamāpāyino.anityāstāṃstitikṣasva bhārata

(2:15)

yaṃ hi na vyathayantyete puruṣaṃ puruṣarṣabha.

samaduḥkhasukhaṃ dhīraṃ so.amṛtatvāya kalpate

(2:16)

nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ.

ubhayorapi dṛṣṭo.antastvanayostattvadarśibhiḥ

(2:17)

avināśi tu tadviddhi yena sarvamidaṃ tatam.

vināśamavyayasyāsya na kaścitkartumarhati

(2:18)

antavanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ.

anāśino.aprameyasya tasmādyudhyasva bhārata

(2:19)

ya enaṃ vetti hantāraṃ yaścainaṃ manyate hatam ubhau tau na vijānīto nāyaṃ hanti na hanyate

(2:20)

na jāyate mriyate vā kadācin nāyaṃ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ.

ajo nityaḥ śāśvato.ayaṃ purāṇo na hanyate hanyamāne śarīre

(2:21)

vedāvināśinaṃ nityaṃ ya enamajamavyayam.

kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha kaṃ ghātayati hanti kam

(2:22)

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya navāni gṛhṇāti naro.aparāṇi.

tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni anyāni saṃyāti navāni dehī

(2:23)

nainaṃ chindanti śastrāṇi nainaṃ dahati pāvakaḥ.

na cainaṃ kledayantyāpo na śoṣayati mārutaḥ

(2:24)

acchedyo.ayamadāhyo.ayamakledyo.aśoṣya eva ca.

nityaḥ sarvagataḥ sthāṇuracalo.ayaṃ sanātanaḥ

(2:25)

avyakto.ayamacintyo.ayamavikāryo.ayamucyate.

tasmādevaṃ viditvainaṃ nānuśocitumarhasi

(2:26)

atha cainaṃ nityajātaṃ nityaṃ vā manyase mṛtam.

tathāpi tvaṃ mahābāho naivaṃ śocitumarhasi

(2:27)

jātasya hi dhruvo mṛtyurdhruvaṃ janma mṛtasya ca.

tasmādaparihārye.arthe na tvaṃ śocitumarhasi

(2:28)

avyaktādīni bhūtāni vyaktamadhyāni bhārata.

avyaktanidhanānyeva tatra kā paridevanā

(2:29)

āścaryavatpaśyati kaścidenam āścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ.

āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṃ veda na caiva kaścit

(2:30)

dehī nityamavadhyo.ayaṃ dehe sarvasya bhārata.

tasmātsarvāṇi bhūtāni na tvaṃ śocitumarhasi

(2:31)

svadharmamapi cāvekṣya na vikampitumarhasi.

dharmyāddhi yuddhācchreyo.anyatkṣatriyasya na vidyate

(2:32)

yadṛcchayā copapannaṃ svargadvāramapāvṛtam.

sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante yuddhamīdṛśam

(2:33)

atha cettvamimaṃ dharmyaṃ saṃgrāmaṃ na kariṣyasi.

tataḥ svadharmaṃ kīrtiṃ ca hitvā pāpamavāpsyasi

(2:34)

akīrtiṃ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti te.avyayām.

sambhāvitasya cākīrtirmaraṇādatiricyate

(2:35)

bhayādraṇāduparataṃ maṃsyante tvāṃ mahārathāḥ.

yeṣāṃ ca tvaṃ bahumato bhūtvā yāsyasi lāghavam

(2:36)

avācyavādāṃśca bahūnvadiṣyanti tavāhitāḥ.

nindantastava sāmarthyaṃ tato duḥkhataraṃ nu kim

(2:37)

hato vā prāpsyasi svargaṃ jitvā vā bhokṣyase mahīm.

tasmāduttiṣṭha kaunteya yuddhāya kṛtaniścayaḥ

(2:38)

sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau.

tato yuddhāya yujyasva naivaṃ pāpamavāpsyasi

(2:39)

eṣā te.abhihitā sāṅkhye buddhiryoge tvimāṃ śṛṇu.

buddhyā yukto yayā pārtha karmabandhaṃ prahāsyasi

(2:40)

nehābhikramanāśo.asti pratyavāyo na vidyate.

svalpamapyasya dharmasya trāyate mahato bhayāt

(2:41)

vyavasāyātmikā buddhirekeha kurunandana.

bahuśākhā hyanantāśca buddhayo.avyavasāyinām

(2:42)

yāmimāṃ puṣpitāṃ vācaṃ pravadantyavipaścitaḥ.

vedavādaratāḥ pārtha nānyadastīti vādinaḥ

(2:43)

kāmātmānaḥ svargaparā janmakarmaphalapradām.

kriyāviśeṣabahulāṃ bhogaiśvaryagatiṃ prati

(2:44)

bhogaiśvaryaprasaktānāṃ tayāpahṛtacetasām.

vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyate

(2:45)

traiguṇyaviṣayā vedā nistraiguṇyo bhavārjuna.

nirdvandvo nityasattvastho niryogakṣema ātmavān

(2:46)

yāvānartha udapāne sarvataḥ samplutodake.

tāvānsarveṣu vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ

(2:47)

karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana.

mā karmaphalaheturbhūrmā te saṅgo.astvakarmaṇi

(2:48)

yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā dhanañjaya.

siddhyasiddhyoḥ samo bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate

(2:49)

dūreṇa hyavaraṃ karma buddhiyogāddhanañjaya.

buddhau śaraṇamanviccha kṛpaṇāḥ phalahetavaḥ

(2:50)

buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte.

tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam

(2:51)

karmajaṃ buddhiyuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ.

janmabandhavinirmuktāḥ padaṃ gacchantyanāmayam

(2:52)

yadā te mohakalilaṃ buddhirvyatitariṣyati.

tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca

(2:53)

śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā.

samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi

(2:54)

arjuna uvāca.

sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava.

sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta kimāsīta vrajeta kim

(2:55)

śrībhagavānuvāca.

prajahāti yadā kāmānsarvānpārtha manogatān.

ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadocyate

(2:56)

duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ.

vītarāgabhayakrodhaḥ sthitadhīrmunirucyate

(2:57)

yaḥ sarvatrānabhisnehastattatprāpya śubhāśubham.

nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā

(2:58)

yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo.aṅgānīva sarvaśaḥ.

indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā

(2:59)

viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ.

rasavarjaṃ raso.apyasya paraṃ dṛṣṭvā nivartate

(2:60)

yatato hyapi kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ.

indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṃ manaḥ

(2:61)

tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta matparaḥ.

vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā

(2:62)

dhyāyato viṣayānpuṃsaḥ saṅgasteṣūpajāyate.

saṅgātsañjāyate kāmaḥ kāmātkrodho.abhijāyate

(2:63)

krodhādbhavati sammohaḥ sammohātsmṛtivibhramaḥ.

smṛtibhraṃśād buddhināśo buddhināśātpraṇaśyati

(2:64)

rāgadveṣavimuktaistu viṣayānindriyaiścaran.

orviyuktaistu ātmavaśyairvidheyātmā prasādamadhigacchati

(2:65)

prasāde sarvaduḥkhānāṃ hānirasyopajāyate.

prasannacetaso hyāśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate

(2:66)

nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā.

na cābhāvayataḥ śāntiraśāntasya kutaḥ sukham

(2:67)

indriyāṇāṃ hi caratāṃ yanmano.anuvidhīyate.

tadasya harati prajñāṃ vāyurnāvamivāmbhasi

(2:68)

tasmādyasya mahābāho nigṛhītāni sarvaśaḥ.

indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā

(2:69)

yā niśā sarvabhūtānāṃ tasyāṃ jāgarti saṃyamī.

yasyāṃ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ

(2:70)

āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ samudramāpaḥ praviśanti yadvat.

tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve sa śāntimāpnoti na kāmakāmī

(2:71)

vihāya kāmānyaḥ sarvānpumāṃścarati niḥspṛhaḥ.

nirmamo nirahaṅkāraḥ sa śāntimadhigacchati

(2:72)

eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṃ prāpya vimuhyati.

sthitvāsyāmantakāle.api brahmanirvāṇamṛcchati

Chapter 3: Karma Yoga

43 verses

(3:1)

arjuna uvāca.

jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana.

tatkiṃ karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava

(3:2)

vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me.

tadekaṃ vada niścitya yena śreyo.ahamāpnuyām

(3:3)

śrībhagavānuvāca.

loke.asmina dvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha.

jñānayogena sāṅkhyānāṃ karmayogena yoginām

(3:4)

na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo.aśnute.

na ca saṃnyasanādeva siddhiṃ samadhigacchati

(3:5)

na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt.

kāryate hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛtijairguṇaiḥ

(3:6)

karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran.

indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate

(3:7)

yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate.arjuna.

karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate

(3:8)

niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ.

śarīrayātrāpi ca te na prasiddhyedakarmaṇaḥ

(3:9)

yajñārthātkarmaṇo.anyatra loko.ayaṃ karmabandhanaḥ.

tadarthaṃ karma kaunteya muktasaṅgaḥ samācara

(3:10)

sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ.

anena prasaviṣyadhvameṣa vo.astviṣṭakāmadhuk

(3:11)

devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ.

parasparaṃ bhāvayantaḥ śreyaḥ paramavāpsyatha

(3:12)

iṣṭānbhogānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ.

tairdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ

(3:13)

yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ.

bhuñjate te tvaghaṃ pāpā ye pacantyātmakāraṇāt

(3:14)

annādbhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ.

yajñādbhavati parjanyo yajñaḥ karmasamudbhavaḥ

(3:15)

karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam.

tasmātsarvagataṃ brahma nityaṃ yajñe pratiṣṭhitam

(3:16)

evaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ.

aghāyurindriyārāmo moghaṃ pārtha sa jīvati

(3:17)

yastvātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ.

ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ na vidyate

(3:18)

naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana.

na cāsya sarvabhūteṣu kaścidarthavyapāśrayaḥ

(3:19)

tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara.

asakto hyācarankarma paramāpnoti pūruṣaḥ

(3:20)

karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ.

lokasaṃgrahamevāpi sampaśyankartumarhasi

(3:21)

yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ.

sa yatpramāṇaṃ kurute lokastadanuvartate

(3:22)

na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana.

nānavāptamavāptavyaṃ varta eva ca karmaṇi

(3:23)

yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ.

mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ

(3:24)

utsīdeyurime lokā na kuryāṃ karma cedaham.

saṅkarasya ca kartā syāmupahanyāmimāḥ prajāḥ

(3:25)

saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata.

kuryādvidvāṃstathāsaktaścikīrṣurlokasaṃgraham

(3:26)

na buddhibhedaṃ janayedajñānāṃ karmasaṅginām.

joṣayetsarvakarmāṇi vidvānyuktaḥ samācaran

(3:27)

prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ.

ahaṅkāravimūḍhātmā kartāhamiti manyate

(3:28)

tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ.

guṇā guṇeṣu vartanta iti matvā na sajjate

(3:29)

prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu.

tānakṛtsnavido mandānkṛtsnavinna vicālayet

(3:30)

mayi sarvāṇi karmāṇi saṃnyasyādhyātmacetasā.

nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ

(3:31)

ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ.

śraddhāvanto.anasūyanto mucyante te.api karmabhiḥ

(3:32)

ye tvetadabhyasūyanto nānutiṣṭhanti me matam.

sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ

(3:33)

sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi.

prakṛtiṃ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṃ kariṣyati

(3:34)

indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau.

tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau

(3:35)

śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt.

svadharme nidhanaṃ śreyaḥ paradharmo bhayāvahaḥ

(3:36)

arjuna uvāca.

atha kena prayukto.ayaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ.

anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ

(3:37)

śrībhagavānuvāca.

kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ.

mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam

(3:38)

dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca.

yatholbenāvṛto garbhastathā tenedamāvṛtam

(3:39)

āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā.

kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena ca

(3:40)

indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate.

etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam

(3:41)

tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha.

pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ jñānavijñānanāśanam

(3:42)

indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ.

manasastu parā buddhiryo buddheḥ paratastu saḥ

(3:43)

evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā.

jahi śatruṃ mahābāho kāmarūpaṃ durāsadam

Chapter 4: Jnana Karma Sanyasa Yoga

42 verses

(4:1)

śrībhagavānuvāca.

imaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam.

vivasvānmanave prāha manurikṣvākave.abravīt

(4:2)

evaṃ paramparāprāptamimaṃ rājarṣayo viduḥ.

sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa

(4:3)

sa evāyaṃ mayā te.adya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ.

bhakto.asi me sakhā ceti rahasyaṃ hyetaduttamam

(4:4)

arjuna uvāca.

aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasvataḥ.

kathametadvijānīyāṃ tvamādau proktavāniti

(4:5)

śrībhagavānuvāca.

bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna.

tānyahaṃ veda sarvāṇi na tvaṃ vettha parantapa

(4:6)

ajo.api sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro.api san.

prakṛtiṃ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā

(4:7)

yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata.

abhyutthānamadharmasya tadātmānaṃ sṛjāmyaham

(4:8)

paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām.

dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge

(4:9)

janma karma ca me divyamevaṃ yo vetti tattvataḥ.

tyaktvā dehaṃ punarjanma naiti māmeti so.arjuna

(4:10)

vītarāgabhayakrodhā manmayā māmupāśritāḥ.

bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ

(4:11)

ye yathā māṃ prapadyante tāṃstathaiva bhajāmyaham.

mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ

(4:12)

kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ yajanta iha devatāḥ.

kṣipraṃ hi mānuṣe loke siddhirbhavati karmajā

(4:13)

cāturvarṇyaṃ mayā sṛṣṭaṃ guṇakarmavibhāgaśaḥ.

tasya kartāramapi māṃ viddhyakartāramavyayam

(4:14)

na māṃ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā.

iti māṃ yo.abhijānāti karmabhirna sa badhyate

(4:15)

evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ.

kuru karmaiva tasmāttvaṃ pūrvaiḥ pūrvataraṃ kṛtam

(4:16)

kiṃ karma kimakarmeti kavayo.apyatra mohitāḥ.

tatte karma pravakṣyāmi yajjñātvā mokṣyase.aśubhāt

(4:17)

karmaṇo hyapi boddhavyaṃ boddhavyaṃ ca vikarmaṇaḥ.

akarmaṇaśca boddhavyaṃ gahanā karmaṇo gatiḥ

(4:18)

karmaṇyakarma yaḥ paśyedakarmaṇi ca karma yaḥ.

sa buddhimānmanuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsnakarmakṛt

(4:19)

yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ.

jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ budhāḥ

(4:20)

tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ.

karmaṇyabhipravṛtto.api naiva kiñcitkaroti saḥ

(4:21)

nirāśīryatacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ.

śārīraṃ kevalaṃ karma kurvannāpnoti kilbiṣam

(4:22)

yadṛcchālābhasantuṣṭo dvandvātīto vimatsaraḥ.

samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvāpi na nibadhyate

(4:23)

gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ.

yajñāyācarataḥ karma samagraṃ pravilīyate

(4:24)

brahmārpaṇaṃ brahma havirbrahmāgnau brahmaṇā hutam.

brahmaiva tena gantavyaṃ brahmakarmasamādhinā

(4:25)

daivamevāpare yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate.

brahmāgnāvapare yajñaṃ yajñenaivopajuhvati

(4:26)

śrotrādīnīndriyāṇyanye saṃyamāgniṣu juhvati.

śabdādīnviṣayānanya indriyāgniṣu juhvati

(4:27)

sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare.

ātmasaṃyamayogāgnau juhvati jñānadīpite

(4:28)

dravyayajñāstapoyajñā yogayajñāstathāpare.

svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṃśitavratāḥ

(4:29)

apāne juhvati prāṇaṃ prāṇe.apānaṃ tathāpare.

prāṇāpānagatī ruddhvā prāṇāyāmaparāyaṇāḥ

(4:30)

apare niyatāhārāḥ prāṇānprāṇeṣu juhvati.

sarve.apyete yajñavido yajñakṣapitakalmaṣāḥ

(4:31)

yajñaśiṣṭāmṛtabhujo yānti brahma sanātanam.

nāyaṃ loko.astyayajñasya kuto.anyaḥ kurusattama

(4:32)

evaṃ bahuvidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe.

karmajānviddhi tānsarvānevaṃ jñātvā vimokṣyase

(4:33)

śreyāndravyamayādyajñājjñānayajñaḥ parantapa.

sarvaṃ karmākhilaṃ pārtha jñāne parisamāpyate

(4:34)

tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā.

upadekṣyanti te jñānaṃ jñāninastattvadarśinaḥ

(4:35)

yajjñātvā na punarmohamevaṃ yāsyasi pāṇḍava.

yena bhūtānyaśeṣāṇi drakṣyasyātmanyatho mayi

(4:36)

api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ.

sarvaṃ jñānaplavenaiva vṛjinaṃ santariṣyasi

(4:37)

yathaidhāṃsi samiddho.agnirbhasmasātkurute.arjuna.

jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā

(4:38)

na hi jñānena sadṛśaṃ pavitramiha vidyate.

tatsvayaṃ yogasaṃsiddhaḥ kālenātmani vindati

(4:39)

śraddhāvā.Nllabhate jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ.

jñānaṃ labdhvā parāṃ śāntimacireṇādhigacchati

(4:40)

ajñaścāśraddadhānaśca saṃśayātmā vinaśyati.

nāyaṃ loko.asti na paro na sukhaṃ saṃśayātmanaḥ

(4:41)

yogasaṃnyastakarmāṇaṃ jñānasañchinnasaṃśayam.

ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya

(4:42)

tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ.

chittvainaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata

Chapter 5: Karma Sanyasa Yoga

29 verses

(5:1)

arjuna uvāca.

saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi.

yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam

(5:2)

śrībhagavānuvāca.

saṃnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau.

tayostu karmasaṃnyāsātkarmayogo viśiṣyate

(5:3)

jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati.

nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate

(5:4)

sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ.

ekamapyāsthitaḥ samyagubhayorvindate phalam

(5:5)

yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate.

ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati

(5:6)

saṃnyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ.

yogayukto munirbrahma nacireṇādhigacchati

(5:7)

yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ.

sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate

(5:8)

naiva kiñcitkaromīti yukto manyeta tattvavit.

paśyañśruṇvanspṛśañjighrannaśnangacchansvapañśvasan

(5:9)

pralapanvisṛjangṛhṇannunmiṣannimiṣannapi.

indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan

(5:10)

brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ.

lipyate na sa pāpena padmapatramivāmbhasā

(5:11)

kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi.

yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṃ tyaktvātmaśuddhaye

(5:12)

yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm.

ayuktaḥ kāmakāreṇa phale sakto nibadhyate

(5:13)

sarvakarmāṇi manasā saṃnyasyāste sukhaṃ vaśī.

navadvāre pure dehī naiva kurvanna kārayan

(5:14)

na kartṛtvaṃ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ.

na karmaphalasaṃyogaṃ svabhāvastu pravartate

(5:15)

nādatte kasyacitpāpaṃ na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ.

ajñānenāvṛtaṃ jñānaṃ tena muhyanti jantavaḥ

(5:16)

jñānena tu tadajñānaṃ yeṣāṃ nāśitamātmanaḥ.

teṣāmādityavajjñānaṃ prakāśayati tatparam

(5:17)

tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ.

gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhūtakalmaṣāḥ

(5:18)

vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini.

śuni caiva śvapāke ca paṇḍitāḥ samadarśinaḥ

(5:19)

ihaiva tairjitaḥ sargo yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ.

nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmād brahmaṇi te sthitāḥ

(5:20)

na prahṛṣyetpriyaṃ prāpya nodvijetprāpya cāpriyam.

sthirabuddhirasammūḍho brahmavid brahmaṇi sthitaḥ

(5:21)

bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham.

sa brahmayogayuktātmā sukhamakṣayamaśnute

(5:22)

ye hi saṃsparśajā bhogā duḥkhayonaya eva te.

ādyantavantaḥ kaunteya na teṣu ramate budhaḥ

(5:23)

śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimokṣaṇāt.

kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ

(5:24)

yo.antaḥsukho.antarārāmastathāntarjyotireva yaḥ.

sa yogī brahmanirvāṇaṃ brahmabhūto.adhigacchati

(5:25)

labhante brahmanirvāṇamṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ.

chinnadvaidhā yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ

(5:26)

kāmakrodhaviyuktānāṃ yatīnāṃ yatacetasām.

abhito brahmanirvāṇaṃ vartate viditātmanām

(5:27)

sparśānkṛtvā bahirbāhyāṃścakṣuścaivāntare bhruvoḥ.

prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau

(5:28)

yatendriyamanobuddhirmunirmokṣaparāyaṇaḥ.

vigatecchābhayakrodho yaḥ sadā mukta eva saḥ

(5:29)

bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram.

suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ śāntimṛcchati